Kardiológa som začal riešiť až po tridsiatke, keď som si pri behu všimol, že sa mi dych zadrháva skôr než zvyčajne. Spočiatku som to ignoroval – veď som mladý, nefajčím, nejem slaninu na raňajky. Ale keď som jednu noc nemohol zaspať, lebo mi srdce bilo ako o preteky aj bez dôvodu, uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku.
V Petržalke som našiel pár ambulancií, ale skoro všade bola čakacia doba niekoľko týždňov. A keď sa v noci budíš na vlastný tep, týždne sú večnosť. Tak som sa rozhodol pre súkromnú možnosť, hoci som bol trochu skeptický. No hneď pri prvom kontakte som cítil rozdiel – slušná komunikácia, možnosť večerného termínu, žiadne nepríjemné otázky.
Na vyšetrení som sa necítil ako „ďalší kus na páse“. Lekár si ma vypočul, urobil potrebné testy, a dokonca sa ma pýtal aj na veci, ktoré sa týkali psychiky a životného štýlu – čo ma prekvapilo, ale zároveň potešilo. Diagnóza našťastie nebola vážna, skôr preventívna záležitosť, ale odvtedy chodím na kontroly pravidelne.
Zdravie som bral ako samozrejmosť. Až kým mi vlastné srdce nepripomenulo, že aj motor v tele treba občas nechať skontrolovať. A keď sa dá vybaviť rýchlo a normálne, o to lepšie.
